Roky som bol odporcom tejto metódy priškrtenia svalu (najčastejšie bicepsov) lebo mi prišla nelogická. Potom sa však vyskytlo pár vecí, ktoré zmenili môj radikálny záporný názor. Poďme si povedať, ako to s touto metódou vlastne je a aké sú jej výhody a nevýhody.
Uveďme si najskôr praktické príklady z praxe. Tlakomer a tlaková manžeta. Keď sa nafúkne, silno zatlačí ruku a zastaví prietok krvi jak tepnami (privádzajúcimi krv) tak žilami (odvádzajúcimi krv). Teda ak sa sval stiahne moc silno, nepriteká nová krv – prípadne je prítok výrazne znížený, ani stará krv neodteká. To síce môže spôsobiť efekt napumpovania avšak je to zcela zbytočné, nakoľko je obmedzené zásobenie svalu jak kyslíkom, tak energiou v podobe glukózy ale aj ostatnými látkami potrebnými pre sval pri svalovej práci a ostatných procesoch. Ale zoberme si to na príklade sona ciev. Keď vidíte ako robí doktor sonografiu ciev tak pri zatlačení na žilu sa žila zúži tlakom, narozdiel od tepny ktorú keď doktor zatlačí tak sa uhne do priestoru, nestlačí sa, ma pevnejšiu stenu. Z toho vyplíva, že ak svalu obmedzíte prietok iba veľmi slabým zatiahnutím, priťekajúcu krv by ste nemali obmedziť, prípadne iba minimálne, na rozdiel od odtekajúcej krvi ktorá bude odtekať pomalšie. To má za následok, že prítok živín, energie, kyslíka atď. bude takmer rovnaký, no odtok bude pomalší a teda sa stihne využiť viac z látok. Tie sú prenášané krvou v danom cvičenom svale, ktorý je najviac prekrvený vďaka vykonávanej svalovej práci (sval totiž nevyužije všetky látky ihneď pri prietoku). Taktiež sa tam hromadia produkty metabolizmu (“odpadové látky zo svalovej práce”), ktoré spôsobujú kyslé prostredie vo svale. To je podla odborníkov prospešné pre svalový rast avšak hromadenie laktátu (kyseliny mliečnej) môže spôsobiť následnú svalovicu. Ihneď po odcvičení série je teda dobré stiahnutie svalu uvolniť a znova mierne stiahnuť až pred začatím ďalšej série.
Sám som si KAATSU metódu odskúšal na bicepse a teda uvediem aj osobný pocit. Mierne som si sval zatiahol esmarchovým škrtidlom (jednoduchá manipúlácia jak sťahovania tak dávania dole a regulovania) nad bicepsom pri ramene. Sval bol napumpovanejší, to je jasné avšak cítil som sa mierne slabší. Váha s ktorou som bol zvyknutý cvičiť mi pri pokročilých opakovaniach prišla ťažšie ako obvykle. Na druhý deň som cítil svalovicu na rozdiel od bežných tréningov po ktorých ju nemávam (laktát – kyslé prostredie). Zhrnul by som to teda asi tak, že niečo do seba to určite má a určite raz za čas túto metódu zaradím do tréningu. Svoj názor si môžete spraviť taktiež sami, či už po uvedených faktoch alebo odskúšaní metódy.
Ako spestrenie a obmena tréningu môže byť táto metóda z času na čas užitočná. Je však vhodná len pre skúsenejších cvičencov, nakoľko pri utiahnutí svalu musíš vedieť kde sa upína (kde začína) aby si ho zatiahol správne a taktiež dlhšie cvičiaci jedinci majú rozvinutejší tzv. kolaterálny (vedlajší) obeh a preto sú aj svaly lepšie zásobené krvou. Zatiahnuť teda treba na začiatku svalu a netreba zaťahovať prisilno, skôr len z ľahka, tak akurát. Mali by ste cítiť stiahnutie avšak nie natoľko aby vás obmedzovalo, bolelo alebo aby ste cítili pulzácie v ramene. Treba si to odskúšať a prísť na to. Okrem bicepsov sa zvykne metóda Kaatsu používať aj na tricepsoch, ramenách alebo stehnách. Dokonca som počul už aj o používaní za liečebnými účelmi, kedy vraj zvýšená prekrvenosť napomáhala zotavovaniu určitých miernejších zranení.
Dodal by som len ako hovorí Vojta Koritenský – všetko funguje keď tomu veríš 